Rojenie je prirodzený nepohlavný spôsob rozmnožovania včelstiev. Príčinou rojenia je rojová nálada včelstva, ktorá vzniká dávno pred vyrojením tým, že vo včelstve je málo otvoreného plodu a nadbytok dojčičiek, ktoré produkujú kŕmnu kašičku. Pretože pre vyprodukovanú kŕmnu kašičku nie je dosť konzumentov, kŕmia sa ňou robotnice navzájom.Následkom toho sa u nich aktivizujú vaječníky a vznikajú z nich anatomické trúdice. Včelstvo začína mať rojovú náladu. Jej vznik sa navonok prejavuje tým, že staviteľky stavajú materské misky a nútia matku, aby ich zakládla. Pri výchove plodu v materských bunkách práca včelstva ochabuje, včely vylihujú na letáči a ani za výdatnej znašky nenosia nektár. Vrchol rojovej nálady nastáva po zaviečkovaní prvej materskej bunky, keď sa včelstvo vyrojí. Býva to obyčajne za teplého počasia, najčastejšie medzi 11.-15. hodinou. Pred vyrojením nastáva v úli chaos, včely pobehujú po letáči, v úli si naberajú potravu do medových vačkov, potom sa hrnú von letáčovým otvorom, nútiac pritom matku, aby aj ona vyšla z úľa. Po vzlietnutí matky vytvoria okolo nej chumáč a prinútia ju sadnúť si na miesto, ktoré predtým vyhliadli včely sliedičky. ak matka zosadne, prisadajú si k nej a vytvárajú rojový chumáč. Tento sa nesmie dlho nechávať, najmä nie na slnku, lebo môže ďaleko odletieť. Rojový chumáč treba mierne pokropiť, striasť do rojnice, ktorá sa postaví do chládku neďaleko miesta, kde roj sedel. Ak je v chumáči matka, včely sa uspokoja a navečer sa môže roj usadiť do pripraveného úľa.
Zdroj: Včelársky náučný slovník
