Slovo med pochádza z hebrejčiny a znamená „nadchnúť, očariť“. Zmienky o mede siahajú až do starovekého Egypta, kde bol veľmi cenený, pričom sa využíval ako sladidlo, platidlo, alebo pokrm pre posvätné zvieratá.
Prvá zmienka o včelárení a mede na našom území bola zaznamenaná gréckym filozofom Priscusom, ktorý v roku 448 odovzdal posolstvo cisára Theodósia hunskému vodcovi Attilovi, slovami: „Z dedín nám prinášali ľudia potravu, namiesto obilia proso a namiesto vína med, tak menujú to obyvatelia týchto miest“. Priscus vtedy slovenské slovo med pogréčtil na medos.
Z obdobia Moravského kniežatstva za panovania Mojmíra II. pochádza arabský cestopis Kniha ciest a krajín, napísaný pred rokom 907. V časti o Slovákoch sa okrem iného uvádza: „Majú akési drevené nádoby na stojanoch, v ktorých sú vyvŕtané otvory pre včely a ich med, a tieto drevené nádoby nazývajú ulidž … Nápoje si zhotovujú z medu … majú mnoho nápoja a medu a sú medzi nimi aj takí, čo majú sto veľkých nádob medoviny.“
Z historickým prameňov je zrejme že včelárstvo, patrí k najstarším remeslám. Včelárstvu však predchádzalo brtníctvo, pri ktorom brtníci vyhľadávali v stromoch dutiny, obývané včelami z ktorých následne vyberali plásty s medom. Až neskôr sa včelárstvo vyvinulo do podoby ako ho poznáme dnes.
Význam a úloha včely medonosnej je v prírode nezastupiteľná. Včela sa opeľovacou činnosťou podieľa z pomedzi všetkého hmyzu asi 70 %. Okrem opeľovacej činnosti poskytuje včelárovi veľmi užitočné a liečivé produkty. Okrem medu je to peľ, perga, materská kašička, včelí jed, vosk, propolis, trudí homogenát. Nesmieme zabudnúť ani na terapiu včelím vzduchom alebo na účinky vody „ožiarenej“ včelami. Už v minulosti ľudia objavili blahodarný vplyv medu na pokožku, pričom medové masáže sú cenené a vyhľadávané dodnes. Ide o príjemný relax po namáhavom dni a hlavne vynikajúci spôsob detoxikácie organizmu od usadenín nahromadených v tkanivách. Liečivým účinkom včelích produktov na ľudský organizmus sa zaoberá apiterapia, ktorá je najviac rozvinutá v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde je úspešne využívaná už desiatky rokov. Svoje miesto si našla aj na Slovensku, kde máme uznávaných a úspešných apiterapeutov.
Podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bolo v roku 2017 na Slovensku okolo 18.000 registrovaných včelárov, ktorí obhospodarovali okolo 290,000 včelstiev. Pre zaujímavosť v roku 1989 bolo na Slovensku takmer 39.000 včelárov a 474.296 včelstiev Napriek tomu, že ich počet za posledné roky vzrástol, priemerný vek včelárov sa pohybuje okolo 60 rokov. Osobne v tom vidím najväčší problém včelárstva na Slovenku. Nezáujem mladej generácie o tento koníček môže mať negatívny dopad na počet včelstiev na našom území v blízkej budúcnosti. Našťastie sú včelári ktorým osud včelárstva nie je ľahostajný a preto do tajomstiev včelárenia zasväcujú aj mladú generáciu, za čo im patrí poďakovanie. Rôzne včelárske krúžky pôsobiace na základných školách sa snažia vzbudiť záujem o tento krásny koníček u najmladšej generácie. Nezabúda sa ani na starších záujemcov, ktorí majú možnosť zúčastniť sa na rôznych, kurzoch, besedách a prednáškach, alebo dokonca študovať odbor včelár. Všetky tieto aktivity majú veľký podiel na náraste počtu včelárov na Slovensku.
Zostáva len dúfať, že tento pozitívny trend bude ďalej pokračovať a počet včelárov na Slovensku sa bude naďalej zvyšovať.
